{"product_id":"subor-pamatnych-minci-2003-s-motivmi-slovenskych-bankoviek-proof","title":"Súbor pamätných mincí 2003 s motívmi slovenských bankoviek PROOF","description":"\u003cp\u003eSúbor pamätných mincí s motívmi slovenských bankoviek\u003cbr\u003e\nSúbor pamätných mincí s motívmi slovenských bankoviek\u003cbr\u003e\nPrvého januára 1993, v deň vzniku samostatnej Slovenskej republiky, bola zriadená aj Národná banka Slovenska, ktorá začala plniť úlohy centrálnej banky. Jednou z najnaliehavejších úloh bolo pripraviť vo veľmi krátkom čase novú slovenskú menu, ktorou sa 8. februára 1993 stala slovenská koruna. Tento deň bol tiež dňom emisie desaťkorunáka – prvej slovenskej mince. Ako prvá slovenská bankovka sa 30. augusta 1993 dostala do obehu päťdesiatkorunáčka a postupne nasledovali bankovky ďalších nominálnych hodnôt.\u003cbr\u003e\nAutorom návrhov všetkých siedmich slovenských bankoviek je akademický maliar Jozef Bubák. Ich výtvarná koncepcia je založená na kombinácii moderného a tradičného bankovkového dizajnu v spojení s vysokou úrovňou technickej ochrany bankoviek proti falšovaniu. Na lícnych stranách sú zobrazené portréty najvýznamnejších osobností, ktoré pôsobili na území dnešného Slovenska počas viac ako tisícročnej histórie a podstatnou mierou prispeli k formovaniu slovenského národa. Na rubových stranách sú zobrazené miesta a motívy spojené s ich životom a pôsobením. Výnimkou je stokorunáčka s motívom Madony z diela Majstra Pavla z Levoče.\u003c\/p\u003e\n\n\n\n\n\n\u003cp\u003e \u003c\/p\u003e\n\n\n\n\n\n\u003cp\u003eMotívy mincí\u003cbr\u003e\n20 Sk\u003c\/p\u003e\n\n\n\n\n\n\n\u003cp\u003eLícna strana:\u003cbr\u003e\nNa lícnej strane je portrét prvého známeho slovanského vládcu na území Slovenska, kniežaťa Pribinu (okolo 800 – 861). Nitrianske kniežatstvo vzniklo pravdepodobne na prelome 8.-9. storočia a jeho územie zodpovedalo zhruba územiu dnešného Slovenska. V sídle kniežatstva v Nitre dal Pribina postaviť kostol, ktorý je prvým známym kresťanským chrámom na Slovensku. Okolo roku 833 vyhnal Pribinu knieža Mojmír zo susedného Moravského kniežatstva. Pribina dostal v roku 838 – 839 od Franskej ríše do léna majetky v okolí Balatonu, vytvoril rozsiahle kniežatstvo, na území ktorého horlivo šíril kresťanstvo.\u003c\/p\u003e\n\n\n\n\n\n\u003cp\u003eRubová strana:\u003cbr\u003e\nNa rubovej strane je zobrazený Nitriansky hrad – svedok bohatej minulosti mesta Nitry, ktorý bol oddávna ojedinelým významným strategickým miestom a prirodzeným centrom kraja. Motívom sa viacnásobne prelína časť korálikového náhrdelníka z 9. storočia s bronzovým príveskom v tvare mesiaca, ktorý pochádza z archeologického náleziska v Nitre-Lupke.\u003c\/p\u003e\n\n\n\n\n\n\u003cp\u003e50 Sk\u003c\/p\u003e\n\n\n\n\n\n\n\u003cp\u003eLícna strana:\u003cbr\u003e\nLícna strana je venovaná prvým slovanským vierozvestom svätému Cyrilovi-Konštantínovi (827 – 869) a svätému Metodovi (814 – 885). Na Veľkú Moravu ich vyslal byzantský cisár Michal III. na žiadosť kniežaťa Rastislava, ktorý chcel vo svojom kniežatstve ustanoviť vlastnú cirkevnú organizáciu a zabezpečiť šírenie kresťanstva v reči zrozumiteľnej ľudu. Konštantín ešte pred ich príchodom zostavil slovanské písmo a do staroslovienčiny preložil najpotrebnejšie bohoslužobné texty. Obaja bratia rozvinuli mnohostrannú vieroučnú, organizačnú a kultúrnu činnosť. Založili učilište na výchovu kňazov, ktoré sa stalo centrom kultúry, vzdelanosti a literárnej tvorby. Dosiahli, že v roku 868 schválil slovanskú liturgiu aj pápež Hadrián II. a starosloviensky jazyk sa dostal na úroveň ostaných vtedajších kultúrnych jazykov latinčiny, gréčtiny a hebrejčiny.\u003c\/p\u003e\n\n\n\n\n\n\u003cp\u003eRubová strana:\u003cbr\u003e\nNa rubovej strane je motív zobrazujúci dve ruky, medzi ktorými je prvých sedem písmen staroslovienskej abecedy – hlaholiky, ako symbol daru svätcov starým Slovanom a silueta stredovekého kostolíka z Dražoviec – symbolu raného kresťanstva na našom území.\u003c\/p\u003e\n\n\n\n\n\n\u003cp\u003e100 Sk\u003c\/p\u003e\n\n\n\n\n\n\n\u003cp\u003eLícna strana:\u003cbr\u003e\nNa líci je zobrazený portrét Madony, vytvorený podľa gotickej plastiky z oltára Narodenia z farského kostola svätého Jakuba v Levoči. Jej autorom je Majster Pavol z Levoče (okolo 1470 – okolo 1540), najvýznamnejší predstaviteľ neskorogotického sochárstva na Slovensku. V Levoči založil a viedol vlastnú rezbársku dielňu, v ktorej pracovali niekoľkí významní rezbári a pochádzajú z nej plastiky vo viacerých kostoloch na východnom Slovensku i v Banskej Bystrici. Jeho najvýraznejšie dielo je na hlavnom oltári farského kostola sv. Jakuba v Levoči, ktorý je najvyšším (18,62 m) pôvodným gotickým krídlovým oltárom na svete.\u003c\/p\u003e\n\n\n\n\n\n\u003cp\u003eRubová strana:\u003cbr\u003e\nNa rube sú stvárnené architektonické dominanty mesta Levoča – gotický kostol svätého Jakuba a renesančná radnica. Motívom sa prelína zobrazenie svorníka zo sakristie starého minoritského kostola v Levoči.\u003c\/p\u003e\n\n\n\n\n\n\u003cp\u003e200 Sk\u003c\/p\u003e\n\n\n\n\n\n\n\u003cp\u003eLícna strana:\u003cbr\u003e\nMotívom lícnej strany je portrét kňaza a jazykovedca Antona Bernoláka (1762 – 1813), jedného z popredných predstaviteľov slovenského národného obrodenia a stúpenca osvietenských ideálov. Do dejín slovenského národa sa zapísal ako prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny – tzv. bernolákovčiny postavenej na báze kultúrnej západoslovenčiny. Hoci bernolákovčina nebola prijatá ako spisovný jazyk, predstavuje dôležitý míľnik na ceste formovania moderného slovenského národa. Bola základom pre aktivity literárno-vydavateľského spolku Slovenské učené tovarišstvo, ktorý medzi slovenskou verejnosťou šíril náučné knihy v novej kodifikovanej slovenčine, ako aj pre hnutie Bernolákových nasledovníkov, ktoré trvalo tri generácie.\u003c\/p\u003e\n\n\n\n\n\n\u003cp\u003eRubová strana:\u003cbr\u003e\nNa rubovej strane je historická veduta Trnavy z 18. storočia, v ktorej popredí dominuje súčasný pohľad na symbol mesta – renesančnú mestskú vežu.\u003c\/p\u003e\n\n\n\n\n\n\u003cp\u003e500 Sk\u003c\/p\u003e\n\n\n\n\n\n\n\u003cp\u003eLícna strana:\u003cbr\u003e\nNa lícnej strane je politik a jazykovedec Ľudovít Štúr (1815 – 1856), jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského národa 19. storočia. Bol vedúcou osobnosťou národne uvedomelej mládeže, ktorá neskôr pod jeho vedením zohrala významnú úlohu pri presadzovaní programu slovenskej národnej samobytnosti. V roku 1843 spolu s Michalom Miloslavom Hodžom a Jozefom Miloslavom Hurbanom uzákonili nový spisovný jazyk Slovákov vytvorený na základe stredoslovenských nárečí, ktorý sa stal integrujúcim činiteľom pri vytváraní modernej slovenskej národnej a občianskej spoločnosti. V roku 1848 predsedal zhromaždeniu slovenských vlastencov v Liptovskom Sv. Mikuláši, na ktorom boli vyhlásené Žiadosti slovenského národa. Slováci v nich požadovali federalizáciu a demokratizáciu Uhorska a autonómiu Slovenska. Patril k organizátorom a účastníkom slovenského povstania v rokoch 1848-1849, prvého ozbrojeného vystúpenia Slovákov za uznanie ich národnej svojbytnosti a za občianske práva a slobody.\u003c\/p\u003e\n\n\n\n\n\n\u003cp\u003eRubová strana:\u003cbr\u003e\nNa rubovej strane je kompozícia Bratislavského hradu s barokovým kostolom svätého Mikuláša a časťou veže gotického kostola Klarisiek. V jej strede je umiestnené najstaršie pôdorysné vyobrazenie Bratislavy z 15. storočia z drevorytu CHRONICA PICTA.\u003c\/p\u003e\n\n\n\n\n\n\u003cp\u003e1000 Sk\u003c\/p\u003e\n\n\n\n\n\n\n\u003cp\u003eLícna strana:\u003cbr\u003e\nNa lícnej strane je portrét národne a kresťansky orientovaného politika Andreja Hlinku (1864-1938), významnej osobnosti moderných slovenských dejín, ktorý výrazne ovplyvnil národnouvedomovací proces a spoločensko-politický pohyb na Slovensku. Ako člen vedenia Slovenskej národnej strany a od roku 1913 predseda Slovenskej ľudovej strany ostro kritizoval sociálnu a národnostnú politiku uhorskej vlády. V prevratových mesiacoch roku 1918 bol jednoznačne za vznik československého štátu a za rozchod s rakúsko-uhorskou monarchiou. Po vzniku Československej republiky však ostro kritizoval zánik slovenských reprezentatívnych orgánov a neriešenie štátoprávneho postavenia Slovenska v spoločnej republike. Na čelné miesto programov svojej strany zaradil požiadavku autonómie Slovenska, ktorú ako poslanec presadzoval aj na pôde parlamentu. Jeho strana sa vďaka národnej a konfesionálnej orientácii stala najmasovejšou stranou na Slovensku.\u003c\/p\u003e\n\n\n\n\n\n\u003cp\u003eRubová strana:\u003cbr\u003e\nNa rubovej strane je ústredným motívom Madona Ochrankyňa zo stredovekej nástennej maľby rímskokatolíckeho kostola v Liptovských Sliačoch pri Ružomberku. Ľavú časť vypĺňa obraz rímskokatolíckeho kostola sv. Ondreja v Ružomberku s mauzóleom A. Hlinku v Ružomberku.\u003c\/p\u003e\n\n\n\n\n\n\u003cp\u003e5000 Sk\u003c\/p\u003e\n\n\n\n\n\n\n\u003cp\u003eLícna strana:\u003cbr\u003e\nLícna strana je venovaná Milanovi Rastislavovi Štefánikovi (1880 – 1919), politikovi, diplomatovi a astronómovi, jednému zo strojcov Československej republiky. Pôsobil ako astronóm vo Francúzsku a po vypuknutí 1. svetovej vojny sa stal pilotom francúzskej armády, v ktorej dosiahol až hodnosť generála. Patril k vedúcim predstaviteľom česko-slovenského zahraničného odboja usilujúceho sa o rozchod s Rakúskom-Uhorskom a utvorenie samostatného štátu Čechov a Slovákov. V roku 1915 nadviazal spoluprácu s Tomášom Garrigom Masarykom a Edvardom Benešom, s ktorými v Paríži spoluzakladal Národnú radu česko-slovenskú. V októbri 1918 vznikla samostatná Československá republika a Štefánik sa stal ministrom vojny prvej československej vlády. V januári 1919 sa vrátil do Paríža, kde sa zúčastnil mierových rokovaní. Pri návrate na Slovensko tragicky zahynul pri havárii lietadla. Štefánikov portrét je doplnený výtvarnými prvkami znázorňujúcimi Slnko, polmesiac a kométu, ktoré pripomínajú, že významnú časť svojho života venoval výskumom a pozorovaniam v oblasti astronómie.\u003c\/p\u003e\n\n\n\n\n\n\u003cp\u003eRubová strana:\u003cbr\u003e\nNa rubovej strane je ako hlavný motív stvárnená mohyla M.R.Štefánika na Bradle, cez ktorú sa prelína zobrazenie časti súhvezdia Veľkej medvedice a kvety ponikleca veľkokvetého.\u003c\/p\u003e\n\n\n\n\n\n\u003cp\u003eParametre mincí\u003c\/p\u003e\n\n\n\n\n\n\n\n\u003cp\u003eNominálna\u003cbr\u003e\nhodnota\u003cbr\u003e\nRozmery\u003cbr\u003e\n(mm)\u003cbr\u003e\nHmotnosť\u003cbr\u003e\nAg platničky (g)\u003cbr\u003e\nHmotnosť\u003cbr\u003e\nAu platničky (g)\u003cbr\u003e\nHmotnosť\u003cbr\u003e\nmince (g)\u003c\/p\u003e\n\n\n\u003cp\u003e20 Sk\u003cbr\u003e\n27,1 x 50,6\u003cbr\u003e\n24,48\u003cbr\u003e\n–\u003cbr\u003e\n24,48\u003c\/p\u003e\n\n\n\u003cp\u003e50 Sk\u003cbr\u003e\n28,2 x 52,8\u003cbr\u003e\n26,63\u003cbr\u003e\n–\u003cbr\u003e\n26,63\u003c\/p\u003e\n\n\n\u003cp\u003e100 Sk\u003cbr\u003e\n29,3 x 55,0\u003cbr\u003e\n28,87\u003cbr\u003e\n–\u003cbr\u003e\n28,87\u003c\/p\u003e\n\n\n\u003cp\u003e200 Sk\u003cbr\u003e\n30,4 x 57,2\u003cbr\u003e\n31,21\u003cbr\u003e\n–\u003cbr\u003e\n31,21\u003c\/p\u003e\n\n\n\u003cp\u003e500 Sk\u003cbr\u003e\n31,5 x 59,4\u003cbr\u003e\n33,63\u003cbr\u003e\n–\u003cbr\u003e\n33,63\u003c\/p\u003e\n\n\n\u003cp\u003e1000 Sk\u003cbr\u003e\n32,6 x 61,6\u003cbr\u003e\n43,91\u003cbr\u003e\n0,280\u003cbr\u003e\n44,190\u003c\/p\u003e\n\n\n\u003cp\u003e5000 Sk\u003cbr\u003e\n33,4 x 63,8\u003cbr\u003e\n46,65\u003cbr\u003e\n0,594\u003cbr\u003e\n0,370\u003cbr\u003e\n47,614\u003c\/p\u003e\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\u003cp\u003eAutori reliéfnych prepisov bankoviek:\u003cbr\u003e\nlícne strany: Štefan Novotný\u003cbr\u003e\nrubové strany: Mária Poldaufová\u003c\/p\u003e\n\n\n\u003cp\u003eHrubá hmotnosť kovov v súbore:\u003cbr\u003e\n235,38 g\u003cbr\u003e\n1,244 g\u003c\/p\u003e\n\n\n\u003cp\u003eRýdzosť mincových platničiek:\u003cbr\u003e\nAg 925\/1000\u003cbr\u003e\nAu 999\/1000\u003c\/p\u003e\n\n\n\u003cp\u003eČistá hmotnosť drahých kovov v súbore:\u003cbr\u003e\n217,7265 g Ag\u003cbr\u003e\n(7 oz Ag)\u003cbr\u003e\n1,244 g Au\u003cbr\u003e\n(1\/25 oz Au)\u003c\/p\u003e\n\n\n\u003cp\u003eHrana:\u003cbr\u003e\nhladká\u003c\/p\u003e\n\n\n\u003cp\u003eVýrobca:\u003cbr\u003e\nMincovňa Kremnica\u003c\/p\u003e\n\n\n\u003cp\u003eNáklad:\u003cbr\u003e\n6 000 ks\u003c\/p\u003e\n\n\n\u003cp\u003eVyhotovenie:\u003cbr\u003e\nproof\u003c\/p\u003e\n\n\n\u003cp\u003eEmisia:\u003cbr\u003e\n19. 12. 2003\u003c\/p\u003e","brand":"Mince a Bankovky","offers":[{"title":"Default Title","offer_id":57950242701657,"sku":null,"price":739.0,"currency_code":"EUR","in_stock":true}],"thumbnail_url":"\/\/cdn.shopify.com\/s\/files\/1\/1042\/9618\/6201\/files\/220-1_49-subor_ff9233e9-18f6-47e8-8e43-e52b35b981e2.jpg?v=1777443547","url":"https:\/\/slovenske-mince.shop\/products\/subor-pamatnych-minci-2003-s-motivmi-slovenskych-bankoviek-proof","provider":"Slovenské Mince","version":"1.0","type":"link"}